Keď 70 je iba číslo
Výstava z tvorby fotografov a priateľov Karola Nowaka a Jirka Salzmanna pri príležitosti ich životného jubilea.
Karol Nowak sa narodil v Třinci poľským rodičom. Umeleckého ducha dostal takpovediac do vienka - jeho otec rád a dobre amatérsky maľoval a strýko bol v regióne známy a vyhľadávaný akademický maliar. Karolovi však učaroval svet fotografie. Prvé pokusy robil ešte na základnej škole a táto záľuba uňho pretrvala i počas štúdia na vysokej škole (vyštudoval chémiu v Bratislave) – ale aj všetky nasledujúce roky, desaťročia, až do dnešných dní. A pretože nových poznatkov nikdy nie je dosť, absolvoval nedávno aj odbor fotografie na Univerzite tretieho veku v Prešove.
Svoju „parketu“ hľadá prakticky celý život – fotografuje ľudí, mestá, krajinu, architektúru. Čoraz viac mu ale učarovalo kúzlo detailu. Hľadá skrytú krásu a zaujímavé pohľady tam, kde ich iní nevidia – a nachádza svoj osobitý svet detailu, tieňov, prchavých momentov radostí i smútku, svoj vlastný svet, ktorý nikdy nezmizne vďaka zlomku sekundy stisnutia fotospúšte. Jeho snímky nájdete vo viacerých publikáciách – o Rožňave, Vyšných Ružbachoch, Chorvátskom Grobe, ale aj v autorskej knižke Dotyky Slovenského raja.
Jirko Salzmann fotografuje od svojich školských čias, ale vážnejšie a zodpovednejšie sa začal tejto záľube venovať až niekedy po 20-tke.Absolvoval 3-ročnú diaľkovú školu fotografie a desiatky rôznych školení, stovky výstav doma aj v zahraničí, a popri tom sa aj súkromne vzdelával.
Ako sám hovorí - fotografia pre neho veľa znamená, teraz v tomto veku, je pre neho asi všetkým. Vždy cítil potrebu sa nejako vyjadrovať a robí to pomocou fotografie, pretože mu maľovanie veľmi nešlo. Fotografuje všetko, čo ho nejakým spôsobom zaujme (svetlo, obraz, vzťahy, dej). V poslednom období sa snaží vyjadrovať súbormi fotografií, pretože sa domnieva, že sa tak dá vypovedať viac. Dáva prednosť čiernobielej fotografii, farba ho rozptyľuje a myslí si, že môže odvádzať pozornosť od hlavnej myšlienky.